English , Deutsch

 

Kozy

[kozy_uvod]

Túto stránku chcem venovať zvieratám, ktoré si zaslúžia omnoho viac úcty ako im naša spoločnosť aj samotné ľudstvo venuje. Koza je zviera, ktoré sprevádza človeka od nepamäti. Vždy však doplácala na to, že bola chovaná len kvôli jedlu a ošateniu. Ak sa aj nájdu vo svete ľudia, ktorí ju vnímajú mojimi očami, verte mi je ich veľmi málo.

V minulosti keď som podnikal, chcel som, priam som túžil vlastniť farmu kôz. Spravil som pre to maximum, dokonca som absolvoval niekoľko seminárov s Doc. Ochodníckym, ktorého som na tie semináre vozil po celom Slovensku. Verte mi, viac som sa o kozách od neho dozvedel v aute ako na samotnej prednáške. Prednášky neboli o ničom inom len o červených a čiernych číslach. Ďakujem Bohu, že sa mi vtedy nepodarilo splniť môj sen a vyhral pán Adamovič. Ako skončil vieme všetci. Tiež sa prezentoval na verejnosti, čo pre neho kozy znamenajú. Zachránili mu predsa život. Čo spravil on pre kozy je zbytočné písať. Nedokázal zrealizovať to čo mal vysnívané, pretože produkty z kôz nevie na Slovensku nikto zaplatiť. Mne kozy nezachránili život, ale oslovili ma natoľko, že som sa im rozhodol venovať kus svojho života. Zaslúžia si to najmä preto, že pri ich pasení som prišiel na to, že viem písať. Pasenie je pre mňa relax , pri ktorom sa nedá myslieť ne nepekné veci. Všetci tí, ktorí pohŕdate pastiermi, začnite im závidieť. Treba zažiť a uveríte.

Ak máte nejaké poznatky z chovu týchto zvierat, môžete mi ich poslať. Určite ich uverejním ak budú písané zo srdca.

Líza

24.3.2006

[odoslat] Odoslať ako odkaz
[odoslat] Odoslať text článku
[vytlačiť] Vytlačiť
[Líza]
[Líza]
[Líza]
[Líza]
[Líza]
[Líza]
[Líza]
[Líza]
[Líza]

Niekoľko krát som sa pristihol pri tom, že by som vám mal opísať moju najmilšiu kozu. Predsudky mi to však nedovolili. Poznáte tie vtipy o kozách a ľuďoch. A i keď vravím, že si z rečí ľudí nič nerobím, na určité témy som chúlostivý. Líza je veľmi výnimočný prípad a naše spolužitie priam ukážkové. Jej príchod k nám som opísal v poviedke Kozy. Dá sa povedať, že som ju vtedy vzal hrobárovi z lopaty. Líza sa mi za to odvďačila nádherným capkom, ktorý bol zakladateľom krvnej línie kôz môjho vysnívaného plemena. Vtedy to boli prvé a posledné kozliatka, ktoré nám Líza dala, až do dnešnej jari. Aj tak to bol zázrak, pretože Líza v tom období mala viac ako 16 rokov. Že by sa mi okotila viac ako 20 ročná koza som nečakal. Mal som ju iba pre potešenie. Bola veľmi komunikatívna a zriadila si rešpekt v stáde. Stačilo povedať Líze, že sa presúvame a stádo ju nasledovalo. V jednom kuse bola v mojej prítomnosti a nevzdialila sa odo mňa ani na krok. Ak som náhodou nemohol ísť pásť a poslal som za seba náhradu, musel som v jednom kuse počúvať aká je to sprostá koza. Nerobila nič iné, len ma volala a hľadala po všetkých kútoch pozemku. Samozrejme kozy ju nasledovali a viac behali ako sa pásli. Pred dvoma rokmi Líza stratila autoritu. Nahradila ju Hovorkyňa, veľmi ambiciózna koza s bojovými vlastnosťami. Kozy mám ustajnené v troch komunitách, pretože koza je veľmi kruté zviera. Svojimi rohmi vie spôsobiť veľmi komplikované zranenia a ja som vypozoroval, že keď sa už kozy začnú biť, tak je to len medzi komunitami. Vo svojej komunite si neubližujú, pretože majú stanovenú jasnú hierarchiu. Dokonca si navzájom pomáhajú pri odchovávaní potomstva. U nás nenájdete rodiť kozy v ohrádkach. Privádzajú svoje mladé vo voľnosti. Samozrejme je treba brať na zreteľ spolužitie v komunite. Líza, žiaľ rodinu nemá a po dovŕšení dvadsiatich rokov ani silu aby odrážala útoky iných kôz. Kozy majú medzi sebou prísnu hierarchiu a tá najslabšia je vytláčaná zo stáda. Má to jednoduchý dôvod. Koza je v potravinovom reťazci korisťou pre predátorov a slabšie kusy nemajú šancu. Sú vytláčané zo stáda aby neohrozovali ostatné zdravé jedince. Líza už dva roky nie je ustajnená a má voľný pohyb po areáli. V noci spávala s koňmi a cez deň sa potulovala po okolí. Tento rok ma prekvapila, pretože priviedla na svet dve kozliatka. Kozliatka sme však museli prikladať k iným kozám nakoľko Líza už nemá mlieko. Keďže táto zima nie a nie odísť, musel som Lízu zavrieť aj s kozliatkami k stádu, ktoré je najmiernejšie a kozy v ňom nevyhľadávajú šarvátky. Spravil som však chybu. Jedna sa predsa len rozhodla a zaútočila na Lízu takou silou, že jej rohmi roztrhla pobrušnicu a Líze sa časť vnútorností premiestila do vemena. Bolo mi to ľúto, ale rozhodol som sa, že Lízu budem musieť dať utratiť. Ani vo sne ma nenapadlo, že by sa jej stav mohol zlepšiť operáciou.

A teraz ten zázrak. Večer pred rozhodnutím konca Lízinho života mi zavolalo moje zlatíčko Boženka Christov z Nemecka. Vraj čo nového. Tak som jej opísal prípad s Lízou, pretože som vedel, že je to jej najobľúbenejšia koza. V lete keď bola u nás na dovolenke trávila s ňou veľmi veľa času. Boženka sa zamyslela a vyriekla vetu, ktorá ma veľmi prekvapila. To sa naozaj nedá nič spraviť? Spýtala. A ja som si uvedomil, že dá. Jednoducho som sa v tom momente rozhodol dať Líze amputovať vemeno a pozašívať vnútorné rany. Boženka sa sama od seba ponúkla, že operáciu zaplatí zo svojho. Vraj len tak v ten deň zarobila 200EUR a hneď mi ich pošle na účet. Neviem, či sa taký prípad už niekde vo svete stal. Veď načo by komu bola koza, ktorá nedáva mlieko. Líza však nedáva mlieko viac ako štyri roky a mám ju len pre svoje potešenie. Jej úžitkovosť spočíva úplne v niečom inom. Naučila ma pochopiť mentalitu kôz a vedieť s nimi komunikovať. Keď sa Martina dozvedela, že operácia je možná, musel som si vypočuť niekoľko výčitiek na moju adresu, pretože aj ona má Lízu veľmi rada. Nezostávalo mi nič iné, len v neskorých večerných hodinách zavolať nášmu doktorovi a nepožiadať ho o utratenie kozy, ale o jej záchranu. Dušan je už zvyknutý na moje bláznivé nápady a súhlasil. Vraj všetko prevedieme ráno priamo u nás v objekte. Rozhodol sa, že si pred zákrokom všetko poriadne naštuduje, aby nepochybil. Práve kvôli jednej z týchto vlastností je Dušan náš dvorný lekár. Okrem iného je veľmi zodpovedný. V noci sa márne snažil nájsť nejakú dokumentáciu o amputácii vemena kozy. Nikde ju nenašiel. Bodaj by aj, veď taká amputácia stojí viac ako tri úžitkové kozy. No povedzte, nie sme blázni. Neviem či je na Slovensku veterinár, ktorý robil taký zákrok. Ak áno, nech sa mi ozve majiteľ tej kozy. Bude to určite veľký milovník týchto zvierat. Operácia dopadla nad očakávania. Mali sme z nej veľkú radosť, ale doktor snáď najväčšiu. Robil to po prvý raz a ako sa sám vyjadril, určite nie v dubnickom útulku naposledy. Keď si doktor začal vybaľovať pred Lízou svoje náradie s múdrosťou jej vlastnou všetko pozorovala. Vôbec sa nebránila, keď sme ju položili na zem a doktor prevádzal predoperačné úkony. Ani raz sa nepohla, len hľadela na mňa s tým svojim jantárovým okom akoby vedela, že robíme čo môžeme aby žila. Naozaj vzorný pacient. Líza je už však veľmi staručká a veľké výhliadky na uzdravenie jej nedávam. Jedno je ale isté, spravili sme všetko čo sme mohli aby ma aj túto jar sprevádzala pri pasení a robila spoločnosť pri práci s koňmi. Našťastie jej krv koluje takmer v 50% stáda vďaka Filipovi, ktorému dala život. Takže tu ešte veľmi dlho pobudne medzi nami. Držte jej však palce, nech to rozchodí.

My kozy nechováme pre mlieko i keď ho máme v letných mesiacoch toľko, že by sme sa v ňom mohli kúpať. Máme kozy pre radosť a keď to vyskúšate prídete na to, že sa kozám nevyrovná žiadne domestikované zviera. Koza vycíti, že ste ju zachránili. Mali by ste vidieť kozu, keď príde k nám z prostredia, kde sa pásla na reťazi a žila v stuchnutom chlieve. Tá vďačnosť čo z nej vyžaruje je neopísateľná. To maznanie a prejav dôvery z ich strany je niečo čo treba naozaj zažiť, aby ste pochopili.

Odkaz: Ďakujem Ti zlatíčko, že sme jej dali aspoň šancu. Je už staručká a môže veľmi zle znášať rekonvalescenciu. Ale spravili sme všetko čo bolo v našich silách a keď odíde, aspoň vieme, že sa viac spraviť nedalo. To je snáď jediný prípad na svete, že sa niekto pokúsil zachrániť kozu amputáciou vemena. Veď načo by komu bola koza, ktorá nedáva mlieko? Ale my vieme na čo.

Ďakujem Ti Boženka!!!!!!

Asi sa teraz nevyhnem hlúpym poznámkam na moje spolužitie s kozami. Ešte šťastie, že mám Martinu...

 


 

Obsah

 

 

Návšteva č. 19967