Kozy

Túto stránku chcem venovať zvieratám, ktoré si zaslúžia omnoho viac úcty ako im naša spoločnosť aj samotné ľudstvo venuje. Koza je zviera, ktoré sprevádza človeka od nepamäti. Vždy však doplácala na to, že bola chovaná len kvôli jedlu a ošateniu. Ak sa aj nájdu vo svete ľudia, ktorí ju vnímajú mojimi očami, verte mi je ich veľmi málo.

V minulosti keď som podnikal, chcel som, priam som túžil vlastniť farmu kôz. Spravil som pre to maximum, dokonca som absolvoval niekoľko seminárov s Doc. Ochodníckym, ktorého som na tie semináre vozil po celom Slovensku. Verte mi, viac som sa o kozách od neho dozvedel v aute ako na samotnej prednáške. Prednášky neboli o ničom inom len o červených a čiernych číslach. Ďakujem Bohu, že sa mi vtedy nepodarilo splniť môj sen a vyhral pán Adamovič. Ako skončil vieme všetci. Tiež sa prezentoval na verejnosti, čo pre neho kozy znamenajú. Zachránili mu predsa život. Čo spravil on pre kozy je zbytočné písať. Nedokázal zrealizovať to čo mal vysnívané, pretože produkty z kôz nevie na Slovensku nikto zaplatiť. Mne kozy nezachránili život, ale oslovili ma natoľko, že som sa im rozhodol venovať kus svojho života. Zaslúžia si to najmä preto, že pri ich pasení som prišiel na to, že viem písať. Pasenie je pre mňa relax , pri ktorom sa nedá myslieť ne nepekné veci. Všetci tí, ktorí pohŕdate pastiermi, začnite im závidieť. Treba zažiť a uveríte.

Ak máte nejaké poznatky z chovu týchto zvierat, môžete mi ich poslať. Určite ich uverejním ak budú písané zo srdca.

Predčasná radosť

24.3.2006

Odoslať ako odkaz
Odoslať text článku
Vytlačiť

Veľmi dlho som sa odhodlával k tomu aby som vám napísal týchto pár riadkov. Mám totižto v sebe zvláštny druh hanby, že som včera neuniesol ten pocit šťastia a hneď vás informoval o Lízinej operácii. Veril som, že tie vaše pozitívne emócie pomôžu Líze aby sa zotavila. Žiaľ, moje predpoklady sa naplnili a Líza už nie je medzi nami. Všetko vyzeralo veľmi sľubne až do chvíle kým sa Líza nepostavila na vlastné nohy. Vnútorná stena pobrušnice následkom veku a početných pôrodov nevydržala tlak a roztrhla sa na viacerých miestach. Po dohode s veterinárom sme ju uspali ešte v noci aby netrpela.

Ospravedlňujem sa vám, že som nepočkal s uverejnením článku o operácii aspoň jeden deň. Sám neviem prečo som tak neurobil. Na druhej strane by ste nepochopili, čo pre mňa kozy znamenajú a nebola by vytvorená ani táto stránka. Som trochu smutný, no chápem kolobeh života. Smrť je jeho neoddeliteľnou súčasťou a mne nezostáva nič iné len veriť, že smrťou sa všetko nekončí. Líza je v nebi. Odišla za Rebekou.

Zanechala mi po sebe veľmi hravé kozliatko. Vo svojich 23 rokoch porodila i keď už nemala mlieko. S Martinou sme ho vypiplali i keď som si niekoľko krát dával otázku načo. Udržovali sme pri živote kozľa o ktorom sme boli presvedčení, že skončí na pekáči, ak si ho nikto nevyberie na ďalší chov. Nikdy neokúsil mlieko svojej mamy, ale bil sa o život ako besný. Možno by mal smolu keby nezomrela jeho mama. Je to capko a v našom chove už veľmi ťažko nájde uplatnenie, pretože krv jeho mamy koluje v žilách veľmi veľa kôz. Rozhodol som sa ho však ponechať. Síce príde o guľky a nikdy si nevychutná aká je to slasť keď sú kozy v ruji, ale bude žiť. Pevne verím, že zdedil veľmi veľa po svojej mame a bude mojim učiteľom aj on. Dali sme mu meno Lojzík. Jeho takmer zázračný príchod na svet chápem ako dar od Lízy za to všetko čo som pre ňu urobil. Zomrela, aby jej synček mohol žiť.

Zbohom Líza!

 

 

---

 

Obsah

• Gigi (18.2.07)
• Viktor (2.12.06)
• Predčasná radosť (24.3.06)
• Líza (24.3.06)
• Pomýlená príroda (10.9.05)
• Kozy (8.4.05)